Barborkin príbeh

Tento príbeh je zdrvujúcou ukážkou toho čo ľudia dokážu a za ním  naša snaha aby sa podobné veci neopakovali a aby im naopak bolo predchádzané. Je to apel na našu spoločnosť aby prestala spať a začala konať a j v prípadoch kde obeť ťahá za kratší koniec. Všetky informácie tu uvádzané su pravdivé a dokázateľné, nejde o žiadnu konštrukciu ani bublinu. Ide o ľudksú drámu, ktorá nemá na slovensku obdoby. Pri možnom záujme je z našej strany ochota spolupracovať s ľudmi a organizáciami (po prípade štátnymi orgánmi) ktorí by mali úprimnú snahu tento stav a zmeniť a pomôcť našej veci. Upozorňujeme, že obsah tohto blogu a publikovaného príbehu, ktorý sa reálne odohral nieje vhodný pre detského čitateľa.

Príbeh začína narodením Barborky Klimentovej ;ktorá bude pochopiteľne ústrednou postavou celého príbehu; v roku 1992 na východe slovenska (KE). Narodila sa do na prvý pohľad normálnej ničím nevyčnievajúcej rodiny, ktorá bola z narodenia druhej dcéry podľa všetkého štastná. Bola veselá, mala vždy dobrú náladu a rozdávala radosť okolo seba. Tento na prvý pohľad idylický život Barborky však netrval moc dlho. Každý si asi vie matne predstaviť naše začiatky v škole, alebo začiatky našich detí. Prvý a druhý ročník býva pre žiaka mnohokrát náročný. Nové prostredie, nové vzorce správania sa, zodpovednosť, jedným slovom určitá zátaž. Dalo by sa však povedať že to k životu patrí, že je to jeden z neopakovateľných okamihov, ktoré v živote zažijeme. Tu však spomínané dobré časy pre Barborku končia. Kde sa iné deti pomaly ale iste zmocňujú a bojujú s novými úlohami a zvykajú si na nové role, iným začína peklo.  

Barborka bola osemročné blonďavé dievčatko, ktoré bolo veľmi otvorené a bezstarostné a bohužial toto sa jej stalo aj osudným. Už  dávnejšie ju sledoval ďalší člen rodiny, ktorý svoju "chorobu" nedokázal ovládať, skôr naopak. Barborku začal vo veku ôsmich rokov pohlavne zneužívať jej vlastný ujo (manžel matkinej sestry). Postupom času o tomto vedela nielen rodina spomínaného devianta ale aj rodičia malej Barborky kedže išlo o zneužívanie dlhodobé a do značnej miery násilné. Chodili spolu na výlety s vedomím rodičov čo sa tam deje, kde Barborku za každým niekoľko krát  pohlavne zneužil. Robil to všade kde sa dalo stačil nejaký čas, ktorý si s ňou vždy vedel nejakým spôsobom u jej rodičov vybaviť. Kedže toto trvalo viac než rok bolo to zrejmé celému zainteresovanému okoliu. Zarážájacou vecou, ktorá asi normálnemu človeku tažko napadne je reakcia rodiny a najmä rodičov. Ktorá z toho všetkého začala obnviňovať Barborku vo veku 9-10 rokov !!!!

 Tu niekde začína aj opovrhnutie a nenávisť otca a matky k ich vlastnému dieťaťu. Odhliadnuc od toho aké stopy takéto počínanie na dieťati zanechá sa podobný scenár zopakoval keď mala Barborka dvanásť rokov. Spomínaný ujo znova začal kolotoč násilia, vydierania a pohlavného zneužívania, ktoré znova oživilo stáre ubijájuce spomienky a duševnú deštrukciu nevinného dieťaťa, ktoré sa asi tažko vedelo brániť. Dalším momentom, ktorý každému vyrazí dych je nečinnosť okolia. Po rozhovore s Barborkou a všímaní si symptómov zneužívaných detí to musí byť zreteľné pre väčšinu pedagógov a už nehovoriac o školských psychológoch a lekároch. Nič sa samozrejme neudialo, akurát ujo sa nejaký čas stiahol od rodiny ked už niekto zo širšieho okolia začal tušiť čo sa asi deje. Žil mimo rodiny až do obdobia asi spred mesiaca (11.-12. 2010). 

Tieto všetky ataky psychyckého, násilneho a sexuálneho charekteru nielen zo strany sadistického pedofilného uja, ale aj zo strany rodičov začali podstatným spôsobom meniť správanie sa Barborky. Lenže to mal byť všetko iba začiatok. Barborka samozrejme všetko držala v sebe ( celých 8 rokov), ale na jej správaní by to výčital asi každý. 

Akoby stále nestačilo stala sa aj obeťou znásilnenia vo svojich štrnástich rokoch. Vec samozrejme nebola nikdy nahlásená a riadne šetrená kedže rodičia sa o dcéru nezaujímali a ona mala pochopiteľne strach. Tu začína aj jej další sexuálny život naberať na obrátkach čo pre náš príbeh nieje dôležité, ale je to jeden z následkov zneužívania v destve, spolu s úplnou stratou sebadôvery, sebaúcty a viktimizáciou. Následkom čoho bol aj úplný pád na samé dno, ktorému sa rodičia s neučásťou iba prizerali. Nasledovali drogy,na ktoré bolo treba zarábať prostitúciou a čakanie na koniec. 

Tu vstupuje do "hry" doležitý článok príbehu a to človek ktorý ju z toho nakoniec dostal a s ktorým bola donedávna v partnerskom vzťahu, jej prvý dlhodobejší partner. Tu však prišla ďalšia silná rana vo forme neliečiteľného  srdcového  ochorenia. Napriek tomu sa zdalo byť  všetko celkom v poriadku kým do tohoto celkom harmonického zväzku nezasiahla Barborkina sesternica Dominka.

 Ide o dcéru pedofila a uja, ktorý zneužíval Barborku značnú časť destva. Ona takisto ako celá rodina začala tento vzťah rozbíjať. Dávala Barborke za vinu, že je o tec žije mimo rodiny a mala v pláne sa už v tej dobe chorej Barborky zbaviť.  Predsteraním akejsi pomoci sa dostala k jej partnerovi tak blízko že si ho dokázala ohováraním a "ženskou blízkosťou"  úplne získať na svoju stranu. Situácia sa vyostrila po tom ako Barborka povedala svojmu partnerovi pravdu o zneužívaní. On samozrejme ihneď verbálne zaútočil na jej rodičov, ktorí ju vyhodilu a začala bývať s ním. Tu však Dominika pomaly dokončila to čo začala a priateľ začal Barborku nenávidieť. Vyostrilo sa to až do takej miery, že barborku zamykali v byte a menili jej tabletky, ktoré musela brať na srdce za iné, ktoré mali privodiť rýchlejší koniec. Nakoniec dostala Barborka príkaz sa zbaliť a vypadnúť z priateľovho bytu. 

Barborka skončila u jednej kamarátky kde sa jej zdravotný  stav čiastočne stabilizoval. Tu však vydržala len pár dní pokým si po ňu neprišli rodičia, ktorí už vedeli, že Barborka povedala to čo sa stalo v detstve viacerím ľuďom a dostali strach. Mottom jej rodičov bolo a aj je, že dcéru obetujú aby nerozbili rodinu. Bohužial nejde o nejakú metaforu ide o plánované psychické a  fyzické týranie, ktoré trvá podľa všetkého dodnes. Po príchode domov jej zobrali všetky veci a nechali jej iba tie čo mala na sebe. Poškodili okno v jej izbe, ktoré sa následne nedalo úplne zavrieť. každý asi máme v pamäti aké mrazy nedávno boli. Ona tu v chatrnom oblečení bez jedla, telefónu prežila niekoľko ťažkých týždňov. Nasledovalo opäť menenie tabletiek jej vlastným otcom, stále psychické útoky (vymyslená krádež zlata apod.) a dalšie psychické týranie. 
Zdravotný stav Barborky sa rapídne zhoršil. V tomto prostredí oslávila svoje osemnáste narodeniny a rodičia už dlhšiu dobu trvali na tom aby po dosiahnutí tohoto veku ich spoločný byt opustila. Nakoniec ju však nechceli pustiť a chceli dokonať a pochovať jediný žijúci dôkaz rodinnej tragédie. Napriek tomu sa jej podarilo utiecť ku kamrátke kde sa jej stav opäť trocha zlepšil. Lenže pred vianocami si rodičia pre ňu opäť prišli. Vianoce strávila znova v chladnej izbe a so všetkým tým čo patrilo tej dennej rutine u nich doma. Tu sa vracia do Košíc aj ujo, ktorý Barborke stále vypisuje maili sexuálneho charakteru a snaží sa ju zdeptať. Choroba sa pritom stále stupňuje. Neskôr po vianociach sa bohužial starý scenár opäť zopakuje. Barborka je vydieraná a znova zneužívaná ujom, ktorý ju spolu s otcom vydierajú zneužitím jej trojročného syna, o ktorom sa nebudeme bližšie vyjadrovať. Tu už však Barborke úplne dochádzajú sily vysadzuje prášky doreže si ruky a končí po niekoľký krát v nemocnici kde aj momentálne bojuje o život. My jej veľmi držíme palce a dúfame, že tento boj vyhrá. Ujo, jeho dcéra a Barborkiny rodičia sú zatiaľ na slobode a niesú za svoje činy stíhaní. Nevieme bohužial nič viac o minulosti jej uja, ktorý mohol týmto spôsobom poškodiť väčšie množstvo detí.

Čitateľov chceme upozorniť, že ide o delikátnu vec domáceho násilia a zneužívania, o ktorej sme sa dozvedeli nedávno, a v ktorej sme nemohli ihneď konať. Aj týmto spôsobom chceme na Vás apelovať aby ste neboli k podobným osudom ľahostajní a po prípade nasledovali náš príklad a nemlčali. Stále pevne veríme, že víníci budú nakoniec potrestaní a dostanú zaslúžený trest.